Minule si ako každé bežné ráno kráčam do školy. Nedobrovoľne počúvam kamarátove sťažovanie si na opätovné zdražovanie cigariet, že dokedy si štát myslí, že im to budú tolerovať, a že ako si po ďalšej lyžovačke v Livigne nesie domov minimálne štyri kartóny elemiek. Radšej by som sa bavil na tému „Kto by sa mal postarať o to, aby sme už po štvrtý raz neobchádzali štvrtú kaluž na jednom chodníku, či mesto, VÚC-čka alebo za rohom zašívajúci sa Róm na nútených prácach„. Cesta do školy nie je nekonečná a našťastie sme už boli takmer pri nej. Práve som dostával rady o Jackovi Danielsovi v Duty Free za 14,99 €, keď som sa zháčil pri pohľade na budovu našej školy. Nekorektne: Mariánovi Mišúnovi by sa už otváral zapaľovač vo vrecku.
Poslanci Sme rodina predložili na marcovú schôdzu NR SR návrh novely školského zákona, v ktorom sa okrem pôsobení logopéda v materských školách hovorí aj o povinnom zavedení školských uniforiem. Tie by podľa nich mali odstrániť sociálne rozdiely medzi spolužiakmi a naučiť ich obliekať sa vhodne a pekne. V návrhu od kollárovcov sa uvádzajú školské zariadenia ako také, tzn. všetko od materských škôl cez základné až po stredné odborné, bez výnimky umeleckých či gymnázií atď.
Úprimne, ako študent strednej školy sa touto myšlienkou zaoberám veľmi dlhú dobu a so zavedením akýchsi rovnošiat súhlasím. Samozrejme, že mnoho ľudí sa pri slovku „povinne“ strasie a v dnešnej dobe možno aj dvakrát. Iní si vás predstavia ako spávate s kladivom a kosákom pod vankúšom alebo im to jednoducho príde v tomto (!SPOILER!) progresívnom (!KONIEC SPOILERA!) svete ako spiatočnícky krok smerom k opiciam.
Dokonca sa ku mne dostal taký fico-friendly argument, že „keď tak strašne chceš povinné uniformy v školách, prečo nie aj povinné obleky v parlamente“ (pozn.: narážka na Matovičove tričká).
No pretože nie je inštitúcia ako inštitúcia. Ak prestane byť parlament chlievom a páky v ňom začnú fungovať tak, ako by mali, až potom, ale naozaj až potom by sa malo začať hovoriť o dôstojnom obliekaní. Samozrejme, nehovorím, že všetky školské zariadenia fungujú bezchybne a na sto percent, no minimálne slúžia tomu, kvôli čomu boli postavené. Vzdelávajú. To, na akej úrovni, je už podľa mňa chybou školstva a potrebnej reformy, nie však škôl.
V chudobnejších častiach Slovenska by uniformy len odstránili už spomenuté sociálne rozdiely a prispeli k integrácii, či už detí z menšín alebo horších sociálnych pomerov, aj keď sa mi tento taviaci kotol vôbec nepozdáva a nemá úžitok.
Okrem toho by to dosť mladých ľudí naučilo, že nie vždy a všade sa môže v teplákoch, aj keď chodíte na trojročnú strojarinu.
Myslím si, že tento návrh bude mať veľa odporcov, no po prípadnom prejdení môže slúžiť dobrej veci. Verím, že jeho úspech spočíva v spôsobe jeho predloženia a omáčke okolo toho. Túto omáčku si dovolím uviesť v pár bodoch:
Vedľa slovenskej vlajky viala vlajka Európskej únie. Nie, nie som zarytý euroskeptik. Ide o to, že tá vlajka tam deň dozadu nebola. Vlastne tam nebola ani posledné tri roky. A potom mi to trklo a hneď som mal lepšie ráno. V ten deň totiž mala prísť do našej školy francúzska delegácia s ich žiakmi na výmenný pobyt a náš riaditeľ sa rozhodol, že budeme ako správni Európania reprezentovať. A čo koho do toho, že kým sme neočakávali žiadny „stret s vonkajším svetom“, žiadna vlajka EÚ nevisela?
Asi mi zostáva len dúfať, že pri budúcej návšteve zo St. Etienne budú naši milí francúzski priatelia už považovať túto modrú handru za trápnučkú provokáciu.
Je suis pour Marine Le Pen.