Pýta sa Putin malého Serjožu: „Kde končia ruské hranice a začínajú tie americké?“
Serjoža sa zamyslí a hovorí: „Pri Beringovom prielive.“
Putin sa usmeje a vraví: „Hranice Ruska nekončia nikde.“
Viem, že je teraz in písať o Róbertovi, Mirovi, Zuzane či Fidelovi. Takisto viem, že už len za ten titulok budem označený za ďalšieho obyčajného rusofila s alergiou na všetko čo je smerom na západ. Napriek tomu by som sa chcel v tomto blogu zamerať raz a opäť na bežného občana, ktorému je médiami neustále podsúvané zlo šíriace sa… áno, uhádli ste, z Ruska.
Veď si to uveďme na príklade z bežného života. Čo vám odpovie človek, ktorý sa svetovou politikou prakticky nezaoberá, na otázku, čo vie o Rusku? Pred piatimi rokmi by Vám maximálne povedal o ambícii Slovana hrať v KHL. Dnes je veľká šanca že spomenie, aké je Rusko nedemokratické, autoritatívne, aký je tamojší režim diktátorský, aký je Putin diktátorský a Putin a Putin a Putin… A to aj napriek tomu, že sa v politickej situácii sa vôbec nemusí orientovať, stačí, že sa o tom dozvie z televíznych správ.
Čo sa za posledných 5 rokov stalo, že nám odrazu mainstreamové médiá začali bez hanby a okolkov podsúvať, aké je Rusko zlé? Veľké nič. To je len výplod mienkotvorcov, ktorých Rusi pred 10 rokmi vôbec nezaujímali. Poďme si to však rozmeniť na drobné.
Čo médiá považujú za najväčšiu hrozbu, ktorá nám podľa nich hrozí z východu? Rozširovanie svojho územia. To je väčšinou odôvodňované tým, že vo svojej histórii má Rusko dnes rozlohovo najmenšie územie a logicky by si ho chcelo rozširovať. Druhou hrozbou je Krym. Je nespochybniteľný fakt, že obsadenie Krymu bolo bezprecedentným krokom. I keď Juhoslávia, ale tomu sa teraz nechcem venovať. Anexiu Krymu chápem ako bránenie Ruska pred základňami NATO.
Rovnako chápem, že takéto reči o cudzincovi, ktorý sa rozloží na vašom dvore, nie sú každému po chuti a bipolarizáciu sveta nezastaví takéto rozpisovanie sa na blogoch. Podľa môjho skromného názoru by sme sa nemali čudovať Rusku, keď sa chápadlá NATO sťahujú okolo jeho hraníc, pretože aj oni majú legitímne práve na svoje vlastné štátne záujmy.
Sevastopoľ, námorná základňa prenajatá Rusom na Kryme, je jedným zo strategicky najvýznamnejších miest sveta. Kto ovláda Sevastopoľ, ovláda Čierne more, a stráži prístup do Stredozemného mora. Predstavme si, že by takýto strategický bod ovládlo NATO. Rusko bolo z toho samozrejme, ako najbližší sused, nervózne. Vráťme sa však späť k už spomínaným našim médiám. A nielen k nim.
Je pre mňa nepochopiteľné aké výroky počujeme od niektorých našich politikov, a europoslancov nevynímajúc, o sústavnej ruskej propagande v Európe. Europoslanec za KDH Ivan Štefanec sa pár dní dozadu vyjadril o tom, že „Rusko a Islamský štát rovnako ohrozujú bezpečnosť, stabilitu a mier v Európe“. Ja by som sa chcel opýtať ako presne ohrozuje ruská propaganda Európu a akým spôsobom sa ju snaží rozložiť? Je predsa jasné, že ruská propaganda existuje a mali by sme ju mať na zreteli, no ak povieme A, treba povedať aj B. A to, prečo ruská propaganda vlastne vznikla. Je to tým, že naše mienkotvorné médiá, ktoré sú nielen na Slovensku a politici podobní pánovi Štefancovi, neinformujú objektívne a pravdivo o niektorých skutočnostiach.
Preto sa netreba čudovať rozmachu alternatívnych médií a ich čoraz narastajúcej základni čitateľov. Samozrejme, že sa medzi nimi nachádzajú weby s pochybným a neovereným spravodajstvom, no je však na zdravom rozume človeka takéto správy filtrovať a vytvoriť si svoj vlastný názor tvorený ako mainstreamom tak aj alternatívou. Pokiaľ naše mainstreamové médiá začnú informovať svojich čitateľov a divákov objektívne, tak priestor pre alternatívu zanikne, pretože nebude pre bežného konzumenta atraktívny (či už z hľadiska vizuality alebo dostupnosti) a celkovo nepotrebný.
Alternatíva nie je objektívna. Ani by však nemala byť. To nie je jej úlohou. Úlohou alternatívy je vyvážiť informácie podsúvané verejnosti mainstreamom. Mainstream sa totiž hrdí, že je objektívny. Nie je. Mal by byť, ale nie je. Alternatívne médiá takisto nie sú objektívne. Ani to však o sebe netvrdia. A tam je ten rozdiel.
Ospravedlňujem sa napísanie toho, čo bolo napísané už stovky ráz predo mnou, no musel som sa vyjadriť k tejto téme.
t.